Anotácia: Analýza príčin tragédie ľudstva, v 19., 20. a 21. storočí, z aspektu dvoch literárnych diel: Sen smiešneho človeka od Fjodora Michajloviča Dostojevského a Tragédia človeka od Imre Madácha.
Pilát mu povedal: Čo je pravda? (Ján 18:38). Ľudské poznanie je iba zrnkom piesku, pred ktorým sa rozprestiera more nepoznaného mystéria. Preto je ťažké určiť deliacu plochu medzi scifi žánrami a pravdivým autobiografickým príbehom. Ale čo je pravda? Začneme od pradeda a prababičky našich protagonistov: Vesny a Augustina. Eugen von Odini sa narodil 30.06.1808. Asi štvrťhodinu po polnoci. Bez stopy záhadne zmizol 30.06.1908 o 00:17:11 hod. stredoeurópskeho času. Eugen prežil svoje detstvo väčšinou v Košiciach. Keď mal 16 rokov, tak sa celá jeho rodina presťahovala do Petrohradu. Jeho otec tam totiž prevzal obchodnú spoločnosť svojho staršieho brata. Ako spolumajiteľ. Mesiac pred týmto sťahovaním do Ruska sa narodila Eugenova sestra. Bola to Augustinova prababička. Roku 1830 Eugenova milenka, a súčasne aj priateľka baróna Gustáva Friesenhofa, vybavila spoločné stretnutie Alexandra Sergejeviča Puškina s Eugenom. Roku 1852 sa potom Gustáv oženil s Alexandrou Nikolajevnou Gončarovovou, sestrou Puškinovej manželky.
    Aj vďaka tomu – síce až 88 rokov po smrti Alexandry – vzniklo na Slovensku v brodzianskom kaštieli Puškinovo múzeum. Roku 1830 totiž Puškin dokončil svoj veršovaný román Eugen Onegin. Eugena tento román hlboko oslovil. Roku 1879 bol Eugen takto oslovený aj multimediálne. Bolo to na premiére opery Petra Iľjiča Čajkovského: Eugen Onegin. Eugen študoval na univerzite v Dubline. Tam sa spriatelil so svojim spolužiakom. Volal sa Sean O’Neill. Po skončení štúdia s ním založil obchodnú spoločnosť s názvom: O’NEILL & O’DIN. Spoločnosť najprv fúzovala so spoločnosťou Eugenovho otca v Petrohrade. Potom aj s ďalšími inovatívnymi spoločnosťami. Takto bola kreovaná globálna korporácia. Roku 1846 Eugen osobne daroval Vissarionovi Grigorievičovi Belinskému v umeleckých a vzácnych väzbách diela Williama Shakespeara, sira Waltera Scotta a Charlesa Johna Dickensa. Vissarion bol totiž vynikajúcim znalcom diel týchto autorov. Diskutovali aj o Vissarionovej knihe: Diela Alexandra Puškina. Vissarion nazval román Eugen Onegin encyklopédiou ruského života. Lebo v básnikových lyrických úvahách nachádzal komentáre ku všetkým stránkam ruského života.
    Eugen, ktorý veľa cestoval po svete, dodal, že podľa jeho názoru je Eugen Onegin nadčasová a celosvetovo globálna, teda nadpriestoročasová encyklopédia života. Eugenov syn Josif mal 31 rokov, keď ho 30.06.1908 zrazila k zemi tlaková vlna Tunguzskej alebo pravdepodobne úlomku Enckeho kométy alebo asteroidu alebo meteoritu alebo... Fantastická zhoda náhod! Bolo to totiž v tom samom čase, a neďaleko od miesta, odkiaľ záhadne zmizol Josifov otec Eugen. Teda pomerne neďaleko. Na sibírske pomery. Josif sa takmer až po týždni prebral z bezvedomia. Odvtedy mal na krku záhadnú jazvu. Vyzerala ako dva stočené hady. Teda ako staroveký symbol, známy aj pod názvom: dvojitý uroboros. Potom sa z Josifa stal lovec v sibírskej tajge. A aj úspešný evenský šaman a liečiteľ. Zostal ale pritom hlboko veriacim pravoslávnym kresťanom.
    V tomto duchu vychovával aj svoje deti. Lovci Josifa nevolali von Odini, ale Odinin. Josif narukoval hneď po vypuknutí 1. svetovej vojny. Tam si ho obľúbil budúci admirál. Bojoval po jeho boku počas 1. svetovej vojny a aj občianskej vojny. Po admirálovej poprave sa dostal do konfliktu s japonským dôstojníkom. Vlastne to ani nebol konflikt. Skôr trápne nedorozumenie. Odsúdili ho ale na smrť. Spolu so zajatými červenoarmejcami. Jeho popravu ale prekazil jazdecký útok červenoarmejcov. A tak sa z bielogvardejca Josifa stal červenoarmejec. Tak vyšlo.